Slovensko a Rada Európy

SLOVENSKO A RADA EURÓPY

Slovenská republika sa stala členským štátom Rady Európy 30. júna 1993. Slovensko v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy zastupuje delegácia piatich poslancov a piatich náhradníkov a vo Výbore ministrov minister zahraničných vecí. Vedúcim predstaviteľom Stálej misie Slovenskej republiky pri Rade Európy je splnomocnený a mimoriadny veľvyslanec Emil Kuchár.

Slovenská republika je signatárom 97 dohovorov z dielne Rady Európy, z ktorých doposiaľ 89 bolo aj úspešne ratifikovaných v Národnej rade Slovenskej republiky a ich uplatňovanie sa stalo v zmysle medzinárodného práva pre Slovenskú republiku záväzné.

Od polovice novembra 2007 do polovice mája 2008 bolo Slovensko prvýkrát predsedníckym štátom Rady Európy. To znamená, že minister zahraničných vecí Slovenskej republiky po dobu šiestich mesiacov predsedal Výboru ministrov Rady Európy. Slovensko prebralo predsedníctvo vo Výbore ministrov Rady Európy po San Maríne (november 2006 – máj 2007) a Srbsku (máj 2007 – november 2007), ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie. Po Slovensku prebralo predsedníctvo vo Výbore ministrov Rady Európy Švédsko (máj 2008 – november 2008), členský štát Európskej únie vo svojej zahraničnej politike tradične orientovaný na aktívne presadzovanie dodržiavania ľudsko-právnych štandardov.

Priority predsedníctva Slovenska v Rade Európy vychádzali z troch širších tém: (a) podpory Európy pre občanov, (b) zabezpečovania transparentnej a efektívnej Rada Európy a (c) dodržiavania a podpory základných hodnôt - ľudských práv, vlády práva a demokracie. V rámci nich si slovenské predsedníctvo stanovilo tieto priority:

  • zdôraznenie potreby otvorenosti, zaangažovania, zodpovednosti a účinnosti Rady Európy, ako aj potreby solidarity s mimovládnymi organizáciami a občianskou spoločnosťou;
  • zasadenie sa za implementáciu odporúčaní týkajúcich sa fungovania Fóra pre budúcnosť demokracie a podpora práce ad hoc Výboru pre e-demokraciu, ktorého cieľom je vyvinúť sadu všeobecných nástrojov pre e-demokraciu a návodov na uplatnenie a implementáciu e-demokracie;
  • podpora skorého prijatia návrhu dohovoru o prístupe k oficiálnym dokumentom;
  • podpora ďalšieho dialógu, výmeny skúseností a dobrej praxe a zlepšenie koordinácie aktivít, s cieľom zabezpečiť komplementaritu a synergiu medzi hlavnými európskymi organizáciami;
  • podpora pokračujúcej práce, zameranej na posilnenie systému Rady Európy na ochranu ľudských práv, najmä Európskeho súdu pre ľudské práva, komisára Rady Európy pre ľudské práva, Európskeho výboru na zabránenie mučenia a Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii;
  • snaha o napĺňanie záväzkov týkajúcich sa spoločných hodnôt a noriem, ku ktorým sa členské štáty Rady Európy zaviazali;
  • snaha v boji proti diskriminácii, rasizmu, antisemitizmu, xenofóbii, extrémnemu nacionalizmu a šovinizmu a šírenie pravdy o holokauste;
  • uskutočňovanie zámeru mierovej, bezpečnej a sociálne zodpovednej Európy a rozvoja vzájomne prospešnej spolupráce na európskej a medzinárodnej úrovni;
  • podpora posilnenia bezpečnosti a stability na západnom Balkáne a v južnej Európe a aj ďalšie prehlbovanie procesu európskej integrácie;
  • podpora plného využitia všetkých programov pomoci a spolupráce Rady Európy, ktoré budú viesť k zmene postoja Bieloruska v súvislosti so splnením kritérií na členstvo v tejto organizácii; a
  • využitie príležitosti desiateho výročia nadobudnutia platnosti Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín na podporu pokračovania a rozvoja aktivít v oblasti ochrany menšín, boja proti rasizmu a intolerancii a proti sociálnemu vylúčeniu.

 

V rámci slovenského predsedníctva sa uskutočnilo viacero významných podujatí, z ktorých možno spomenúť tieto:

  1. Seminár o úlohe zástupcov vlád pri zabezpečovaní účinnej ochrany ľudských práv, Bratislava, 3. - 4. apríl 2008
  2. 1.Konferencia "Rada Európy - demokracia, ľudské práva, vláda práva pre 800 miliónov Európanov", 20. november 2007
  3. 1.8. konferencia európskych ministrov zdravotníctva "Ľudia v pohybe - výzva pre zdravotné systémy a ľudské práva", Bratislava, 22. - 23. novembra 2007
  4. 1.Prezidentské zasadnutia výborov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy: Byra a stáleho výboru, zasadnutia podvýborov Výboru pre právne otázky a ľudské práva - podvýbor pre práva národnostných menšín a podvýbor pre právne otázky a ľudské práva - podvýbor pre práva národnostných menšín a podvýbor pre problémy s kriminalitou a boj proti terorizmu, Bratislava, 22. - 23. november 2007
  5. 1.Konferencia o trestných činoch páchaných deťmi a na deťoch: "Deti a protispoločenská činnosť", Bratislava, 29. november 2007
  6. 1.Medzinárodný seminár k Európskej sociálnej charte (revidovanej), Bratislava, 12. február 2008
  7. Medzinárodný seminár Biologické aspekty v intenzívnom chove hospodárskych zvierat - medzinárodný seminár k implementácii Európskeho dohovoru o ochrane zvierat chovaných na farmárske účely, 13. - 14. marec 2008
  8. 1.Medzinárodný vzdelávací seminár: "Od športu k vedomostiam", Piešťany, 2. - 3. apríl 2008
  9. 1.Konferencia "Výchova a vzdelávanie rómskych detí a mládeže", Bratislava, 8. - 9. apríl 2008
  10. 1.Konferencia "Občania stredobodom miestnej demokracie", Piešťany, apríl 2008
  11. 1.Európska konferencia "Výchova prostredníctvom športu", 17. - 18. apríl 2008
  12. 1.7. stretnutie k workshopom Rady Európy pre implementáciu Európskeho dohovoru o krajine "Krajinné koncepcie a riadenie: integrovaný priestorový manažment", Piešťany, 24. - 25 apríl 2008
  13. 1.Seminár NGOs and Civil Society: Promoters of Democracy and Active Citizenship, Bratislava, 25. - 26. apríl 2008

 

SLOVENSKO A EURÓPSKY SÚD PRE ĽUDSKÉ PRÁVA

Slovensko ratifikovalo Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým uznalo právo na individuálnu sťažnosť 18. mája 1992.

Sudcom za Slovenskú republiku na Európskom súde pre ľudské práva je Ján Šikuta.

Zástupca Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej aj „zástupca") obhajuje záujmy Slovenskej republiky v konaní pred týmto medzinárodným súdnym orgánom Rady Európy. Právny základ pre jeho pôsobenie vytvára uznesenie vlády SR č. 732/1994 z 19. júla 1994 a Štatút zástupcu. Ak je proti Slovenskej republike podaná sťažnosť, ktorá vyvoláva skutkové alebo právne otázky týkajúce sa dodržiavania ľudských práv zaručených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho protokoloch, Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) oznámi podanie takejto sťažnosti zástupcovi a súčasne ho vyzve, aby predložil v mene Slovenskej republiky stanovisko k podanej sťažnosti – zástupca sa teda sťažnosťou podanou proti Slovenskej republike zaoberá až vtedy, keď mu ESĽP oznámi, že konkrétna sťažnosť bola podaná a po jej zaregistrovaní začal ESĽP skúmať podmienky prijateľnosti sťažnosti.

Inými slovami povedané, zástupca Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva vystupuje v úlohe „advokáta" štátu. Sťažnosti sa preto podávajú priamo ESĽP a nikdy nie zástupcovi.

Zástupcom Slovenskej republiky pred ESĽP je v súčasnosti JUDr. Marica Pirošíková (kontaktné údaje: tel: + 421 2 59 353 423, fax: + 421 2 59 353 576, e-mail: ms.kzsr.sek@justice.sk).

V zmysle čl. II Štatútu zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva plní zástupca aj nasledovné úlohy:

  1. 1.so súhlasom ministra spravodlivosti uzatvára v mene Slovenskej republiky zmier so sťažovateľom v konaní pred ESĽP;
  2. zabezpečuje a dohliada na riadny výkon rozhodnutí ESĽP;
  3. 1.v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky informuje Výbor ministrov Rady Európy o plnení rozhodnutí ESĽP a o vývoji právneho poriadku v oblasti ľudských práv a slobôd v Slovenskej republike;
  4. 1.predkladá ministrovi spravodlivosti návrhy na prijatie opatrení vedúcich k odstráneniu opakujúcich sa porušení Dohovoru;
  5. 1.každoročne, najneskôr do konca marca, vypracúva správu o činnosti zástupcu, ktorú minister spravodlivosti predkladá vláde Slovenskej republiky;
  6. predkladá ministrovi spravodlivosti informácie o záväzkoch Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z rozhodnutí ESĽP alebo Výboru ministrov, vrátane úhrady finančnej kompenzácie a o ich plnení, ktorý tieto informácie na návrh zástupcu predkladá vláde Slovenskej republiky.

 

Správy o činnosti zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva za jednotlivé roky obsahujú podrobné informácie o jeho činnosti, ako aj o činnosti ESĽP vo vzťahu k Slovenskej republike.

Na Slovensku funguje Informačná kancelária Rady Európy (Klariská 5, P. O. Box 217, 810 00 Bratislava, centrum@radaeuropy.sk), kde možno získať ďalšie informácie o činnosti Rady Európy.